kaja-rosa

Bola nedeľa, asi tak desať hodín ráno. Premýšľala som ako strávim voľný deň a snažila sa zobudiť moje unavené mozgové bunky poriadnou dávkou kávy. Zrazu mi zazvonil telefón. Keď som uvidela na displeji meno Laura, všetky mozgové bunky sa zázračne prebrali. Niečo sa dialo, Laura nikdy nevolala cez víkend, a už vôbec nie pred obedom. ,,Prosím?“ Ozvala som sa ešte stále mierne ospalo. „Neznášam chlapov.“ Hmm, tak toto je vážne.

,,Laura čo sa stalo?“

,,Vieš ako si povedala že ma Matúš fakt miluje? No tak si sa pomýlila...“ Keď to vravela, neplakala. Laura nikdy neplakala.

,,Čo tým chceš povedať? Čo sa stalo?“

,,Povedal že som kurva.“

,,Za 10 minút som u teba.“

To bolo jediné na čo som sa v tej chvíli zmohla. Keď mi Laura otvorila dvere svojho bytu a ja som ju uvidela, s kruhmi pod očami a v Matúšovom tričku, ktoré doma nosila, len som ju objala. Nevedela som ako mám utešiť ženu, ktorú jej dvojročná láska označila nie práve láskyplným slovom. Na nič som sa jej nepýtala, vedela som, že mi to povie sama, keď sa na to bude cítiť. Sadli sme si na gauč, ja som ju chytila za ruku a čakala som.

Laura bola o 6 rokov staršia ako ja, ale asi mesiac po tom čo sme sa spoznali som ju niekedy zo žartu volala mami. Dávala mi rady do života (hlavne o chlapoch) a väčšinou boli dobré. Lauru som spoznala asi pred rokom. Veľa mojich známych ju poznalo a často mi o nej rozprávali rôzne historky o tom kde sa opila a čo pri tom vyvádzala. Keď ma raz zobrali na party, kde mala byť aj ona, nemuseli mi hovoriť, ktorá z prítomných je tá slávna Laura. Stála na stole s fľašou v ruke a pokúšala sa spievať. Neskôr som ju stretla na záchodoch. Mala ovracané tričko a snažila sa ho trochu očistiť. Podala som jej mokré vreckovky, ktoré som pri sebe mala. Bez slova si ich vzala, a potom sa začala ma vypytovať kto som, koho tu poznám a či ma tiež tak bolí hlava ako ju. ,,Nepijem, takže nie.“ Nebola som k nej milá, ale ktovie prečo som bola zvedavá čo je táto baba zač. A nechala som ju rozprávať. Dozvedela som sa za tú chvíľu všeličo, že má malého brata, ktorého by teraz mala strážiť ale dala ho kamarátke, že nevie ako sa dostane domov... V duchu som si povedala „no len či vieš kde vôbec bývaš...“ Povedala som, že som tu autom a môžem ju odviezť, keď bude chcieť. A ona súhlasila. Takže takto som ju spoznala... Môj bývalý vždy vravel, že čudnejšie duo ako sme my dve nikdy nevidel. A nečudujem sa mu.

Asi po piatich minútach prehovorila.

,,Prišla som včera večer k nemu domov, bola som uňho celú noc a ráno mi povedal, že som kurva. Normálne, len tak zčista jasna. Povedal, že vie o Samovi. A nech láskavo vypadnem z jeho bytu.“

Samo, Samo, Samo. Pre Lauru synonymum slova problém. Vždy o ňom hovorila len ako o kamarátovi, ale skôr preto aby o tom presvedčila samu seba, než ostatných. Ostatným totiž bolo jasné že to nie je len kamarát.

,,Chápeš to?! Že kurva! Ale nepochopím odkiaľ o ňom vedel.“

„Lauri, okrem Matúša o ňom vedeli všetci, takže sa dalo čakať že sa to dostane aj k nemu.“

Asi po hodine strávenej nadávaním na chlapov (teda hlavne na Matúša) som Lauru posadila do auta a išli sme nakupovať. Môj nápad trochu ju rozveseliť vôbec, ale vôbec nevyšiel.

,,Kaja vidíš to čo ja?“

A videla som... Oproti nám kráčal Matúš, ruka v ruke s modelkovsky vyzerajúcou blondínkou. Mala brucho, tipla by som to na tretí mesiac. Vyzerali ako mladomanželia, zaľúbení, usmiati, šťastní...

,,Mala si pravdu Laura, pomýlila som sa...“